Súčasťou nemeckej politickej kultúry je aj rozdelenie moci. V politickom systéme Spolkovej republiky Nemecko je veľmi dobre organizovaná. Otcovia zakladatelia základného zákona a spojenci po skončení druhej svetovej vojny vynaložili veľké úsilie na to, aby krajinu demokratizovali a zároveň poskytli dostatočný priestor na živú politickú diskusiu.
Pre každú oblasť politického rozhodovania existuje samostatná inštitúcia a tieto inštitúcie sa navzájom kontrolujú. Na jednej strane je tu Bundestag ako parlament, a teda zákonodarný orgán. Na druhej strane sú tu súdy a Spolkový ústavný súd. Ten dohliada na výklad zákonov a na to, aby boli zákony prijímané politicky korektným spôsobom. To znamená, že protiústavné zákony môže Spolkový ústavný súd odmietnuť. Keď mu je prípad postúpený, preskúma zákon, aby sa uistil, že je v súlade s ústavou. Prostredníctvom tejto činnosti Spolkový ústavný súd monitoruje legislatívu Spolkového snemu.
Spolkový ústavný súd má v Nemecku vyššie politické postavenie ako takmer akákoľvek iná inštitúcia. Nemecký štát má k dispozícii políciu a primerane veľký administratívny aparát na vydávanie nariadení a presadzovanie zákonov. Polícia v Nemecku nemá žiadne vojenské povinnosti. Je to celkom zámerne inštitúcia určená na zaistenie bezpečnosti skôr na civilnej úrovni. Aj týmto typom výkonu štátnej moci sa Nemecko odlišuje od mnohých iných krajín sveta. Zabezpečuje, že hoci polícia presadzuje zákony, robí to s citom pre mieru a nie je jednoducho zameraná na použitie hrubej sily. Táto vlastnosť liberálnej demokracie je dôležitou kvalitou Nemecka. Aj keď činnosť polície a prijímanie nových policajných zákonov opakovane viedli k búrlivým politickým diskusiám, civilný charakter nemeckej polície je jasnou charakteristikou tohto aparátu. Nie je to vojenská sila v rámci krajiny. Môžeme byť radi, že nemecký politický systém pri prijímaní politických rozhodnutí venuje veľmi vedomú pozornosť kontrole a rovnováhe.
Tento systém zaručuje, že politické zmeny sa uskutočnia skôr hlasovaním o vláde než prevratom, a tiež zaručuje uplatňovanie zákonov, ktoré dodržiavajú základné pravidlá demokracie, ako sú stanovené v Základnom zákone Spolkovej republiky Nemecko. Základný zákon má v Nemecku ústavný status - vo všetkých spolkových krajinách. To znamená, že napriek federalizmu majú ustanovenia Základného zákona vždy prednosť pred nariadeniami jednotlivých spolkových krajín. To znamená, že každý v Nemecku sa môže odvolávať na ústavu a domáhať sa práv, ktoré mu zaručuje Základný zákon.
Súdy sú pri skúmaní takýchto sťažností nezávislé od politických činiteľov. Aj tí, ktorí neveria vláde na slovo alebo argumentujú proti jej plánom, môžu vždy počítať so spravodlivým súdnym konaním. Táto možnosť nie je dostupná v každej krajine sveta. Pre ľudí v Nemecku je to už súčasť normálneho života.