Dobrý deň, milí priatelia!
Dnes je pre mňa veľmi výnimočný deň, pretože oslavujem 50. výročie svojho pôsobenia v Nemecku. Pred polstoročím som sem prišiel z Indie a svoj život som si vybudoval v krásnom meste Kolín nad Rýnom a potom v Stuttgarte a Mannheime.
Rád by som sa s vami podelil o tento výnimočný míľnik a oznámil vám niečo špeciálne: Od tohto týždňa sa budem každý týždeň v roku 2024 deliť o osobný zážitok alebo spomienku z môjho 50-ročného pobytu v Nemecku. Bude to zmes radosti, výziev, učenia a rastu.
Teším sa, že sa s vami budem môcť podeliť o svoje príbehy a dúfam, že vás inšpirujú, pobavia a možno aj prinútia zamyslieť sa. Pozývam vás, aby ste sa stali súčasťou mojej cesty, ktorú charakterizujú dve krásne kultúry.
Pridajte sa ku mne na tejto ceste spomienok, keď každý týždeň otváram novú kapitolu. Poďme sa spolu smiať, premýšľať a oslavovať krásu života.
Ďakujem vám, že ste súčasťou môjho života. 🙏
Spomienky na detstvo: Kolínsky karneval
Pod hashtagom #50YearsInGermany sa zamýšľam nad jednou z mojich najobľúbenejších spomienok na Nemecko a Kolín nad Rýnom. Začínam s Kolínsky karneval na. Tento príbeh je nielen cestou v čase, ale aj symbolom splynutia kultúr #IndiaGermany.
Bolo to v roku 1975, rok po našom príchode do Kolína v roku 1974, v apríli. Ako dieťa z Indie som nikdy nič podobné nezažil. Karneval v Kolíne bol festivalom farieb, hudby a bujarého veselia, podobný festivalom v mojej rodnej krajine, ale taký odlišný.
Pamätám si, ako sme s rodičmi prechádzali vyzdobenými ulicami, obklopení ľuďmi v nápaditých kostýmoch. Vzduch bol naplnený hudbou dychových kapiel a smiechom ľudí. Môj otec, Madan Mohan, zvyčajne vážny novinár, si nasadil smiešny klobúk a moja mama, Raj Rani, mala na perách široký úsmev. Na chvíľu sa zdalo, že zabudli na všetky starosti.
Fascinovali ma najmä veľké plaváky zobrazujúce výjavy z rozprávok a miestnych legiend. Stála som tam, žasla a tlieskala, keď okolo nás prechádzali plaváky, z ktorých každý bol sám o sebe umeleckým dielom.
Ale najlepšie pre mňa bolo, ako sme do tejto oslavy vniesli našu vlastnú kultúru. Moja mama nám upravila tradičné indické šaty, aby boli vhodné na karneval. Boli sme pestrou zmesou nášho indického dedičstva a novej kolínskej radosti zo života. Mnohí ľudia sa na nás usmievali a niektorí sa zvedavo pýtali na naše oblečenie. Bola to chvíľa hrdosti a spolupatričnosti.
Tento deň kolínskeho karnevalu sa mi vryl do pamäti ako žiarivý príklad spolužitia rôznych kultúr. Bol to deň, ktorý ukázal, ako si človek môže zároveň uctiť svoje korene a splynúť s novým svetom.
Takto sa mi spája Karneval nielen radosť a smiech, ale aj hlboké uvedomenie si, že život je nádherná cesta plná nových zážitkov a stretnutí. Táto spomienka na karneval v Kolíne je pokladom v mojom srdci, súčasťou mojej životnej cesty # a vzácnou kapitolou mojich spomienok na #.